Prvá svetová vojna

Bol to najkrvavejší konflikt, aký dovtedy svet poznal. Vojna trvala od roku 1914 až do roku 1918 a padli v nej milióny ľudí. Zapojili sa do nej takmer všetky štáty sveta.
Ľudia, ktorý zažili túto vojnu, ju nazvali ,,veľká vojna“, keďže dovtedy sa žiadna iná vojna neodohrávala v takom veľkom rozsahu. Milióny vojakov zahynulo a svetové hospodárstvo sa radikálne zmenilo.

Cesta k prvej svetovej vojne
Koncom 20. storočia bolo v Európe päť veľkých štátov, ktoré rozhodovali o najdôležitejších hospodárskych a politických záležitostiach: Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Rusko. Týmto štátom hovoríme veľmoci. K väčším európskym štátom patrilo ešte Taliansko. Moc Turecka, ktoré v predchádzajúcich storočiach ovládalo veľkú časť Európy, na konci 19. storočia slabla. Mimo Európy mali najväčší vplyv dve veľmoci: Spojené štáty americké ( USA ) a Japonsko.
Veľmoci medzi sebou navzájom súperili o vládnutie čo najväčších území a o získanie vplyvu v ostatných krajinách. Usilovali sa čo najviac rozšíriť vplyv svojej ríše čiže impéria. Hlavným cieľom bolo získanie surovín pre domáci priemysel, získanie odbytísk pre priemyselné i poľnohospodárske produkty a ovládnutie svetového obchodu.
Najútočnejšie zo všetkých veľmocí vystupovalo Nemecko, pretože od roku 1871 nastal v Nemecku mohutný rozmach priemyselnej výroby. Postupne sa stalo druhou priemyselnou veľmocou na svete. Nemecko začalo veľmi hlasno požadovať nové „rozdelenie sveta“, v ktorom by mu pripadol najväčší diel. Takmer okamžite zareagovalo Nemecko vypovedaním vojny Francúzsku i Rusku. Veľká Británia sa iba s niekoľkohodinovým oneskorením pripojila na stranu Francúzska a Ruska. Postupne vznikali plány na nemeckú svetovládu. Hovorilo sa tomu, že Nemecko si chce vydobyť „miesto na slnku“.

Aj ostatné veľmoci presadzovali svoje záujmy. Najväčšia koloniálna veľmoc Veľká Británia si chcela udržať svoju koloniálnu ríšu a svoju prevahu na mori. Francúzsko si tiež bránilo svoje kolónie a okrem toho požadovalo od Nemecka nevrátenie Alsaska-Lotrinska, ktoré mu Nemecko ulúpilo v prvej prusko-francúzskej vojne (1871). Rusko sa usilovalo preniknúť na Balkánsky polostrov, na Blízky východ a ovládnuť čiernomorské úžiny Bospor a Dardanely. Najslabšia európska veľmoc - Rakúsko-Uhorsko – hľadala východisko zo svojich ťažkostí v prenikaní na Balkán.
V boji za svoje záujmy hľadali veľmoci spojenectvo s inými veľmocami, s ktorými nemali vážne územné spory. Začali sa vytvárať vojensko-politické bloky. Ako prvý takýto blok vznikol Dvojspolok – spojenectvo Nemecka a Rakúsko-Uhorska (1879). K Dvojspolku sa pripojilo Taliansko a vznikol Trojspolok. S krajinami Trojspolku podpísalo spojenecké zmluvy Rumunsko.
Do druhého vojenského bloku sa združili krajiny, ktoré sa cítili byť ohrozené nemeckou útočnosťou: Veľká Británie, Francúzsko a Rusko. Tento blok dostal pomenovanie Dohoda.

Záujmy veľmocí sa stretali a narážali na seba viacerých miestach vo svete – v Afrike, na Blízkom východe, v Tichomorí. V Európe takýmto najcitlivejším miestom, kde mohol vypuknúť vojnový konflikt, bol Balkánsky polostrov. Malé balkánske, prevažne slovanské, národy bojovali za svoju národnú slobodu proti zvyšku tureckej nadvlády. Do tohto boja zasahovali veľmoci, ktoré mali na Balkánskom polostrove svoje vlastné záujmy, hlavne Rusko, Rakúsko- Uhorsko a Nemecko. Vážna kríza vznikla, keď si roku 1908 Rakúsko-Uhorsko pripojilo územie Bosny a Hercegoviny.
Malé balkánske národy povstali do vojny proti zvyškom tureckej nadvlády a roku 1912 Turecko vo vojne porazili ( prvá balkánska vojna ). Bulharsko však nebolo spokojné s rozdelením územia po tejto vojne a napadlo Srbsko. K Srbsku sa pridali ostatné balkánske štáty i porazené Turecko. Začala druhá balkánska vojna (1913), v ktorej bolo Bulharsko porazené. Aj naďalej ostával Balkán i celá Európa nepokojné. Nemecko si želalo vojnu a bolo na ňu pripravené. Hľadalo iba vhodnú zámienku, ktorou bol atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve 28. júna 1914 , čo podnietilo Rakúsko- Uhorsko k vyhláseniu vojny Srbsku. Srbsko zase požiadalo o pomoc Rusko, ktoré potom vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku. Následne sa do vojny zapojilo Nemecko a Francúzsko. Veľká Británia vstúpila do vojny, keď Nemecko napadlo Belgicko.
BITKY: Vojenské operácie prebiehali na 3 frontoch:
Vojnové udalosti v r. 1915-1916. Západný front: V septembri sú Nemci pozastavený v tzv. 1. bitke na rieke Marna(asi 100 km od Paríža), ktorá bola jednou z najkrvavejších bitiek 1. svetovej vojny.

Východný front: Rusi sa pri postupe na západ zastavujú pri pevnosti Tannenberg. V októbri Rakúsko-Uhorsko a Nemecko odrážajú ruský útok v Haliči.

Balkánsky(južný) front: November-december: Rakúsko-Uhorsko ztroskotalo v pokuse dobiť srbský Belehrad. Začala sa čudná (zákopová) vojna.
Na všetkých bojištiach prebieha zákopová vojna, v ktorej má úspech striedavo jedna a druhá strana. V apríli 1915 vstupuje Taliansko do vojny na strane Trojdohody.

Stav v r.1915-1916
Západný front: Vr. 1915 začína vyhrávať Trojdohoda (bitka na rieke Somma v júli 1915, ktorá patrila tiež medzi najkrvavejšie bitky). Avšak ešte predtým v apríli 1915 v 2. bitke pri Ypres Nemci po prvýkrát použili chemické zbrane. Na začiatku r.1916 sa bitky presunuli k mestečku Verdum. Bitka o pevnosť Verdum trvala od februára do decembra 1916. Bola to najkrvavejšia bitka 1. svetovej vojny. V tejto bitke „cti“ chcela jedna strana dohnať druhú k totálnemu zničeniu a kapitulácii.

Východný front: Nemci zaznamenávajú prvý väčší úspech, keď sa im v bitke pri Gorlici v máji 1915 podarí prelomiť frontu. Rusko odpovedalo až budúci rok v Brusilovovej ofenzíve v lete 1916, ktorá Nemcov posunula o 150 km dozadu. Rusko touto ofenzívou vyčerpalo všetky svoje možnosti a začalo uvažovať o prímerí.

Balkánsky(južný) front: Trojdohoda sa vylodila na Gallipoli v apríli 1915 ale bez väčšieho úspechu. V r.1916 vstupuje do vojny Rumunsko na strane Trojdohody, ale jeho pomoc vo vojne je takmer žiadna.

Vojnové udalosti r. 1917-1918
Na väčšine bojísk pokračuje zákopová vojna. Avšak situáciu pozmenili dve udalosti: v apríli 1917 vstupujú do vojny USA a v marci 1918 Rusko podpisuje tzv. Separátny mier, čím končí svoju účasť vo vojne.

Západný front: Všetky krajiny vyčerpali už takmer všetky zdroje. Začínajú vznikať reťazové vzbury v francúzskej a britskej armáde. Armády Trojdohody preto uskutočnili len tzv. Nivellovú ofenzívu v apríli 1917 a v jeseni toho istého roku Briti po prvý krát nasadili do bitiek tanky, ktoré však nemali veľmi veľkú úspešnosť, lebo velitelia pre nich nevedeli nájsť uplatnenie. Potom, čo v marci 1918 skončili boje na východnej fronte Nemci zrealizovali Ludendorffovú ofenzívu, pri ktorej prenikli najhlbšie do francúzskeho územia za celú vojnu. Francúzi spolu s Britmi a Američanmi stihli ešte podniknúť protiútok, ktorý vyvrcholil v júli a auguste 1918 tzv. 2. bitkou pri Marne (opäť jedna z najkrvavejších bitiek), kde boli Nemci porazení.
Na talianskej fronte sa výraznejších úspechov dočkala namecká armáda až v r.1917 a v nasledujúcom roku sa bitky presunuli do Álp. V júni 1918 boli rakúsko-uhorské vojská porazené v bitke na rieke Piave.

Východný front: Na situácii na východnom fronte sa podielala najmä vyčerpanosť ruskej armády. Vo februári 1917 padla vláda cára Mikuláša II., v októbri boľševíci v Petrohrade uskutočnili socialistický prevrat na čele s Leninom a začali jednať o mieri s Nemeckom, ktorý 18.marca 1918 podpísali v Brest Litevsku.
Víťazi a porazení: Panovníci Nemecka a Rakúsko- Uhorska abdikovali v r. 1919-´20 boli vo Francúzsku podpísané mierové zmluvy. V júni 1919 zmluva vo Versailles medzi Francúzskom a jeho spojencami a s Nemeckom na druhej strane. Pre Nemecko z toho vyplýva veľmi prísne sankcie: zmenené hranice a strata kolónií. Nesmelo vlastniť armádu. Keďže ho považovali za zodpovedné za vojnu, muselo víťazom zaplatiť vojnové reparácie. Ďalšie zmluvy spečatili osud krajín, ktoré tvorili Rakúsko- Uhorsko. „Rozpadnuté“ Rakúsko sa stalo republikou a v strednej Európe vznikli nové nástupnícke štáty (medzi nimi aj ČSR 28.10.1918). Osmanská ríša definitívne zanikla. V prvej svetovej vojne zahynulo 8 mil. ľudí. Nemecko stratilo 1,9 milióna mužov, Rusko 1,7 milióna, Francúzsko 1,5 milióna a Veľká Británia a Rakúsko -Uhorsko po 1 milióne. Vojna stála aj veľa finančných prostriedkov. Habsburgská ríša sa rozpadla na viacero štátov: Rakúsko, Maďarsko, Československo a Juhosláviu. Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva získali nezávislosť. Európske krajiny stratili dovtedajšie ekonomické postavenie vo svete, kým iné krajiny si ho posilnili. Svet sa radikálne zmenil.